História - siscms

       História spolku ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda siaha do roku 1997, keď sa o. ThDr. Ján Babjak, SJ, vedúci centra spirituality Východ – Západ Michala Lacka, rozhodol usporiadať kurz ikonopisectva ,nakoľko na Slovensku nebolo dostatočne rozvinuté umenie písania ikón. Prvú školu viedol Edmund Bachman v roku 1988,vzhľadom nato,že sa na tejto škole používali iné postupy,ďalšie školy viedla Janka Lengvarská s JUDr. Vincentom Lucom do roku 2006,kde už bola uprednostnená technika písania ikon podľa tradičných postupov,ktoré sa používali v Byzancii. Prvej školy sa zúčastnili ikonopisci,ktorí tvorili ikony z celého Slovenska,ktorých vybral o. ThDr. Ján Babjak . Po ukončení tejto prvej školy sme spolu s JUDr. Vincentom Lucom prehodnocovali ďalšiu činnosť v ikonopisectve na Slovensku a po rozhodnutí,že sa chceme zjednotiť do spolku,ktorý bude propagovať ikonopisectvo a zároveň ďalej rozvíjať túto činnosť nielen na území Slovenska, so zachovaním tradičných postupov pri písaní ikon a so zreteľom na doterajšie skúsenosti našich ikonopiscov, sa rozhodol o. ThDr. Ján Babjak, SJ a JUDr. Vincent Luca založiť Spolok ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda Slovenska Spolok bol zaregistrovaný MV SR 29.12.1998 ako občianske združenie a ustanovujúci snem sa uskutočnil 20.2.1999 v Košiciach, za prítomnosti vzácnych hostí, preosvieteného vladyku Milana Chautura, otca biskupa Bernarda Bobera a pátra Andreja Oslvalda S.J. superiora domu Spoločnosti Ježišovej v Košiciach.

       Spolok ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda Slovenska je kultúrno-výchovným spolkom nielen na Slovensku, pričom hlavným poslaním je zachovávať a rozvíjať ikonopisectvo, kultúrno-vzdelávaciu a spoločenskú činnosť. Tým prispieva k zachovávaniu a zveľaďovaniu dedičstva sv. Cyrila a Metoda a upevňuje náboženské i národné povedomie. Spolok je otvorený pre každého bez ohľadu na náboženskú a národnú príslušnosť.

       Organizuje ikonopisecké školy, dohliada na dodržiavanie technického a duchovného kánonu, vykonáva osvetovú a výstavnú činnosť. V súlade s historickým vývojom, technickým a duchovným kánonom Košickej ikonopiseckej školy, sa za ikony považujú iba obrazy písané na dreve pri dodržiavaní kánona a poradia jednotlivých činností, tak, ako sa vytvorili v stáročnej praxi ikonopiscov a nepodliehajú žiadnym zmenám. Takto písaná ikona je originál. Ikona je Božie slovo - Logos, ktoré sa stalo viditeľným. Ikona ako zobrazenie Krista, Bohorodičky, Svätých a sviatkov tvorí nedeliteľnú súčasť liturgického, kultúrneho a duchovného života gréckokatolíckej cirkvi, ktorá ako súčasť všeobecnej cirkvi zachováva vieru vo forme a obsahu ako nám ju doniesli naši vierozvestcovia sv. Cyril a Metod. Naše poslanie uskutočňujeme s vierou a nádejou, že svojou skromnou činnosťou prispejeme ku náboženskému a kultúrnemu rozvoju. Tak ako ikona je mostom medzi dušou človeka a transcendentálnym, veríme, že bude spájať aj ľudí, pretože ikona k nám prichádza prostredníctvom „Ducha pravdy“ a to čo učia liturgické obrady, cirkevné spevy a hymny, slová z kazateľnice, to všetko názorne vysvetľuje mysteriózne mlčanie ikony.

       Ikonografia vo východných cirkvách nebola umením pre umenie, ale je nedeliteľnou súčasťou cirkvi a jej liturgie. Ciele cirkvi a jej požiadavky určovali bezprostredný obraz ikonografie. V popredí stálo odôvodnenie viery v duchovnú skutočnosť, nesmrteľnosť duše a spásu, ktorou je pre nás Boh. Veriaci musel spoznať a naučiť sa, že na ceste k Bohu musí bojovať proti mocnostiam temna a proti rozličným podobám zla a že musí byť dokonca ochotný mučeníctvu ako bol ochotný Kristus, apoštoli a mučeníci viery. Cirkev ich veriacim predstavovala ako vzor, povzbudenie a podnet do života. Viera cirkvi určovala a zdôrazňovala obsah ikonografie osobitným spôsobom. Cirkev sa na prvom mieste zaujíma o krásu tohto duchovného sveta a pokúša sa ju interpretovať všetkými prostriedkami transcendentna. Obsahom tohto sveta nie je fyzická krása, preto cirkev nechce zobrazovať ani to, čo je na prirodzenej rovine pekné. Je chybou, ktorá vedie, len k zmätku, ak niekto meria a posudzuje byzantskú ikonografiu mierou ideálu krásy klasického stredoveku. Úmyslom a cieľom ikonografie je nechať prehovoriť kategóriu svätosti. Celé obdobie existencie Spolku ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda Slovenska páter Ján Babjak, súčasný metropolita a arcibiskup prešovský pomáhal a duchovne viedol spolok ako hlavný radca. Sám aj napriek svojmu náročnému poslaniu je ikonopiscom. Aj v tomto období je pre náš spolok oporou a zárukou, že napriek ťažkostiam, ktoré spolok prekonáva má perspektívu ďalšieho rozvoja. Je treba si uvedomiť, že spolok začal niečo, čo na našom území, ani na území Rakúsko-Uhorska neexistovalo, pretože tu neboli kláštory, ktoré by sa venovali ikonopisectvu. Spolok organizuje ikonopisecké školy a výstavnú činnosť.

       Všetci si prajeme, aby svojou skromnou činnosťou a poslaním zachovávať a rozvíjať ikonopisectvo ako súčasť kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda sme prispievali nielen ku zvyšovaniu kultúrnej a náboženskej úrovne, ale hlavne k zvyšovaniu národného povedomia.

       Spolok za doterajšie obdobie svojej činnosti zorganizoval 7 ikonopiseckých škôl:
 1. Košice 1998,
 2. Ružín 1999,
 3. Ružín 2000,
 4. Michalovce 2001,
 5. Michalovce 2003,
 6. Michalovce 2005,
 7. Košice 2006,
 8. Košice 2009.

       Od roku 2000 spolok predstavuje širokej verejnosti svoju činnosť a tvorbu absolventov formou organizovania výstav. Historicky prvá výstava sa konala v r. 2000 v Košiciach. V r. 2001 sa konali tri výstavy – v Starej Ľubovni, Košiciach a Bratislave. O rok neskôr sa konala výstava v Poprade. Rok 2003 bol mimoriadne bohatý, zrealizovalo sa postupne šesť výstav – vo Vranove nad Topľou, Spišskej Novej Vsi, Galante, Michalovciach, Rožňave a Kežmarku. V roku 2004 prebiehala výstava v Hanušovciach nad Topľou, v Ríme a Forli -Taliansko. Rok 2005 je výnimočný výstavou v USA vo Washingtone, v galérii Kolomana Sokola. V mestách Banská Bystrica, Nitra, Piešťany sa vystavovalo v roku 2006. Výstavy spolok zorganizoval aj v roku 2007 a to v Spišskej Novej Vsi a v Starom Smokovci. Samostatnú výstavu uskutočnil Vincent Luca, kancelár spolku, v roku 2007 v Trebišove a v roku 2008 v Prešove. V Prešove sa tiež v roku 2008 konala spolková výstava pri príležitosti intronizácie o. arcibiskupa Jána Babjaka prešovského metropolitu, ktorý je jedným zo zakladajúcich členov nášho spolku.